„Okresný súd v Trenčíne oslobodil môjho klienta spod obžaloby pre zločin týrania blízkej osoby  a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok nie je trestným činom. Kauza bola typickou ukážkou príbehu, v ktorom si  žena naštudovala a pozrela všetko o týraní. Pod vplyvom médií a za výdatnej podpory priateliek sa úplne stotožnila s predstavou, že je týraná. S týmto pocitom a presvedčením sa pustila do boja proti svojmu nevernému manželovi. Chcela mu vrátiť bolesť a utrpenie, ktoré si sama prežila pri  rozpade manželstva a pri prežívanom  strachu z osamelosti. Jej veľká „bojovnosť“ a odhodlanosť pri uplatňovaní si práv poškodenej boli presvedčivým dôkazom toho, že nestratila schopnosť sa brániť, čo je jedným z podstatných prejavov týrania.“

Oslobodzujúci rozsudok sp.zn. 1T/46/2014, v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne  sa v roku 2017 stal právoplatným.

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/31/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010481
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114010481.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému O. K., nar. XX.X.XXXX v J.,pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 2 písm. d)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 15. augusta 2017 odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. marca 2017, sp. zn. 1T/46/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. marca 2017, sp. zn. 1T/46/2014 bol obžalovaný O. K.podľa § 285 písm. b) Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín č.2Pv 590/13/3309 – 20 zo dňa 12.3.2014, doručenej Okresnému súdu Trenčín dňa 13.3.2014, pre skutok právne posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. e),ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že minimálne od roku 2007 nezisteného mesiaca do presne nezisteného mesiaca roku 2013 v obci E. v rodinnom dome na ul. Y. č. XX týral svoju manželku D. K., trvale bytom E. B., ul. Ľ. K. XXX/X a to takým spôsobom, že ju fyzicky niekoľkokrát napadol, v dôsledku čoho musela navštíviť lekára, ponižoval ju, vykrikoval, že je hlúpa, lenivá, škaredá, vulgárne sa vyjadroval na jej adresu ako aj na adresu jej rodinných príslušníkov a zakazoval jej sa s nimi stretávať, peniaze jej dával iba na prídel, keď nebola doma, snažil sa lokalizovať miesto kde sa nachádzala prostredníctvom mobilného operátora, kontroloval s kým sa poškodená stretávala, vyžadoval od poškodenej podrobenie sa rôznym sexuálnym praktikám, čo poškodená vnímala ponižujúco, obviňoval ju, že má milenca, ak svojmu manželovi v niektorých veciach oponovala, tak ju udrel, v nočných hodinách chodil do pivnice domu, kde robil hluk, aby sa poškodená nemohla v pokoji vyspať a svojím konaním výrazne strpčoval život poškodenej, pretože skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku okresný súd poškodenú D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. sady XX/X, E. B. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote včas podaným odvolaním napadla prokurátorka v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného O. K., t. j. výrokov o vine a treste. V jeho písomnom odôvodnení poukazovala na to, že podľa jej názoru okresný súd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne v odvolaní poukázala,dostatočne sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a posúdil skutkový stav výlučne v prospech obžalovaného. Podľa názoru prokurátorky tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní bolo vykonanými dôkazmi, najmä však usvedčujúcimi svedeckými výpoveďami samotnej poškodenej D. K., ich spoločnej dcéry D. K., tiež závermi znaleckého posudku znalca prof. G., ktorý u poškodenej zistil známky odoznievajúcej neurotickej anexiózno-depresívnej poruchy, ktorá je podľa jeho vyjadrenia s vysokou pravdepodobnosťou výsledkom dlhodobého zneužívajúceho správania sa zo strany obžalovaného, ale aj svedeckými výpoveďami A. G. a Z. I. dostatočne preukázané zavinenie obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Z vyššie spomínaných dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci okresný súd nesprávne dospel k záveru, že chovanie obžalovaného O. K. je možné označiť iba za také chovanie, ktoré sa „vymykalo bežným a štandardným vzorcom manželského spolunažívania a nevykazovalo znaky žalovaného trestného činu.“ Keďže v danom prípade bolo produkovaných dostatok na seba nadväzujúcich dôkazov, preukazujúcich v ich súhrne vinu obžalovaného, navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b),c) Tr. por. zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný O. K. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sám i prostredníctvom svojej obhajkyne navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť, pretože okresný súd k svojim správnym a zákonným záverom dospel na podklade rozsiahleho dokazovania, ktorého súčasťou bol aj znalecký posudok znalca RNDr. Mgr. B. D., klinického psychológa z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie dospelých a psychológie sexuality, ktorý i na podklade osobnej účasti na hlavnom pojednávaní a sledovania správania poškodenej na ňom dospel k záveru, že u osoby poškodenej nebol zistený syndróm týranej osoby.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade odvolania prokurátorky, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 3. mája 2017, na verejnom zasadnutí dňa 15. augusta 2017, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vinea treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavných pojednávaniach – naposledy 14. marca 2017 všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom.Okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného O.K. spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje a len ku nim dodáva, že aj keď zo strany obžalovaného nemožno jeho správanie vo vzťahu k poškodenej D. K. (t.č. I.) považovať za normálne a zodpovedajúce zásadám riadne vedeného manželského života, na druhej strane však bolo z vykonaného dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že intenzita jeho negatívneho správania nedosiahla takú závažnosť, aby ju bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa§ 208 ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)Trestného zákona, ale ani iného trestného činu a okresný súd pri vyslovení svojich záverov správne vychádzal nielen z výpovedí samotného obžalovaného O. K., ale i zo svedeckých výpovedí poškodenej D. K. (t.č. I.), ich spoločnej dcéry D. K., ako aj zo záverov znaleckého posudku nielen klinického psychológa RNDr. Mgr. B. D., PhD., podľa ktorého špecifická vierohodnosť výpovede obžalovaného O. K. vykazuje vysokú mieru vierohodnosti, znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie,odvetvia klinickej psychológie dospelých Mgr. A. N., podľa ktorého osobnostné rysy obžalovaného nie sú charakterizované známkami agresivity v zmysle jej hrubých prejavov, ale predovšetkým aj o závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých prof. PhDr. W. G., PhD., podľa záverov ktorého v súčasnosti nemožno u poškodenej D. K. (t.č. I.) identifikovať známky posttraumatickej stresovej poruchy. Okresný súd preto správne zistil, že konanie obžalovaného nevykazuje znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a), písm. e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože vykonanými dôkazmi nebol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný
úmysel obžalovaného blízkej osobe – jeho vtedajšej manželke D. K. spôsobovať fyzické alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, ani neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať a to závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas. Postupoval preto vecne správne a dôvodne, keď obžalovaného O. K. podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré odvolateľka navrhla vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť,že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie,ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátorky okresnej prokuratúry sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadala nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátorky za dôvodné, preto ho podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.