Vážený pán predseda senátu, vážený senát, pán prokurátor, ostatní prítomní!

V tejto chvíli bolo ukončené rozsiahle dokazovanie vo veci vedenej pre zločin týrania. Úlohou prokurátora bolo dokázať, že obžalovaný týral svoju bývalú manželku. Ambíciou obhajoby bolo preukázať, že obžalovaný netýral svoju manželku, ale celý konflikt vznikol z úplne iného dôvodu. Tým dôvodom boli ich rodičovské práva, výkon ktorých chcel obžalovaný realizovať spôsobom pre poškodenú úplne neprijateľným. Tento moment sa výrazne objavil v niekoľkých rovinách a bol zlatou niťou konania poškodenej. V snahe zabrániť obžalovanému, aby reálne vychovával svoje deti, dokázala zorganizovať ich spoločný odchod z B. do P., dokázala zorganizovať celú plejádu kamarátok a známych, ktorí jej výdatne pomáhali v izolácií obžalovaného od detí, ale dokázala aj rozbehnúť proces, na konci ktorého je hrozba pre obžalovaného na jeho spoločenskú, profesijnú, ale hlavne rodičovskú izoláciu. Výkonom trestu, či už podmienečného alebo nepodmienečného, obžalovaný úplne vypadne z úlohy rodiča. Jeho odsúdením sa stane pre súdy rozhodujúce v civilnom konaní o ÚPP k maloletým deťom nespôsobilým rodičom a cieľ bude definitívne naplnený, pretože už dnes poškodená svojim správaním a iniciatívou dosiahla to, že obžalovaný svoje deti takmer vôbec nevidí. Nemá s nimi kontakt napriek tomu, že kvôli deťom bol ochotný opustiť dobre platené miesto v B. a nasťahovať sa do P., napriek všetkému úsiliu, ktoré v tomto smere vynaložil, napriek všetkým pozitívnym správam z OZ Miesto pod Slnkom, napriek všetkým Správam z UPSVAR-u, nedokázal si zabezpečiť ani len pravidelnú starostlivosť a kontakt s deťmi. Na podklade týchto skutočností obhajoba podrobila analýze všetky vykonané dôkazy a predkladá súdu svoje nasledovné názory:

Podľa skutkovej vety obžaloby mal obžalovaný týrať poškodenú vo všetkých oblastiach, ktoré zákon uvádza a tými sú oblasť ekonomická, sociálna, fyzická a psychická. Jednotlivými prejavmi týrania malo byť to, že obžalovaný poškodenej:
• nedovolil opustiť domov,
• bránil jej v kontakte s rodinou a priateľmi,
• pred deťmi na ňu kričal,
• vulgárne jej nadával,
• ponižoval ju, že nič nezarába a že mu vykráda bankový účet,
• vyhlasoval ju za psychicky narušenú a vyhrážal sa jej, že ju dostane do blázinca a že jej vezmú deti,
• keď odmietla s nim mať sex, tak jej zablokoval bankomatovú kartu,
• nenechal jej žiadne peniaze a odišiel na niekoľko dní s tým, že poškodená nemala za čo kúpiť potraviny deťom,
• zablokoval jej internet, telefón,
• schválne neplatil účty za domácnosť a potom ju nechal nech rieši tieto podlžnosti, hoci nemala prístup k peniazom,
• sledoval koľko času trávi na počítači, s kým telefonuje,
• v januári XXXX ju mal fyzicky napadnúť,
• zrušil ich maloletým deťom trvalý pobyt v SR,
• a dňa XX.XX.XXXX sa mal pokúsiť vziať maloletého Lukáša od matky.

K týmto jednotlivým tvrdeniam skutkovej vety obžaloby uvádzame:

1. Pokiaľ poškodená tvrdí, že jej obžalovaný nedovolil opustiť domov, poukazujeme na jej samotnú výpoveď k tejto časti skutkovej vety obžaloby. Na výzvu súdu, aby uviedla v čom spočívalo toto obmedzovanie, poškodená povedala, že nemali auto. Poukázala na to, že obž. sa vyvážal taxíkmi a ona musela všade chodiť autobusom alebo vlakom. V tejto súvislosti však uvádzame, že rovnako ako poškodená aj obžalovaný používal autobusy. Používal ich na cestu do práce, na nakupovanie potravín, ktoré nosil podľa výpovede sv. D.D., na svojom chrbte v ruksaku. Z vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že táto mladá rodina žila osem rokov len z príjmov obžalovaného. Poškodená sa rozhodla ostať doma, nakoľko chceli mať deti. Keďže s jej otehotnením boli spojené problémy a musela v obidvoch prípadoch tehotenstva podstúpiť finančne veľmi náročné umelé oplodnenie, chcela si takto vytvoriť čo najlepšie podmienky pre graviditu. Áno je pravdou, že táto rodina nemala auto, ale nie preto, žeby obžalovaný chcel poškodenú obmedzovať, ale preto, že finančná záťaž, ktorú musel celých osem rokov zvládať výlučne sám bola taká silná, že na kúpu auta jednoducho nezostali peniaze. To, že rodina mala v určitých obdobiach problémy s financovaním svojich nákladov vyplýva nielen z dokazovania, ale aj z toho, že poškodená ako ďalší dôvod svojho týrania uvádza, že nemala dostatok peňazí na kúpu potravín, obžalovaný niekoľkokrát spôsobil, že neboli zaplatené účty, za čo sa ona hanbila a nemali zariadenú detskú izbu.
Keď si uvedomíme, že obžalovaný musel zarobiť peniaze na splácanie hypotéky za mezonetový 4 – izbový byt pri B., elektrinu, plyn, ošatenie a stravu pre päť člennú rodinu, zabezpečiť peniaze na zariadenie tohto bytu a rozvoj podnikania, ponúka sa nám otázka, či vôbec bolo v jeho silách splniť ekonomicky náročné očakávania poškodenej tak, aby bola spokojná. Pri pozornom počúvaní výpovede poškodenej neunikne našej pozornosti, že táto sa o prácu obžalovaného vôbec nezaujímala, nevedela uviesť žiadne konkrétne okolnosti jeho pracovnej činnosti, ani funkcie, ktoré zastával. Vôbec nebrala ohľad na to, že k výkonu svojej náročnej práce potrebuje určitý pokoj. Proti jeho vôli si pozývala do bytu rodičov aj na niekoľko týždňové návštevy. Pozývala si kamarátky s malými deťmi, ktoré tam zostávali niekoľko hodín, hoci vedela, že obžalovaný v byte pracuje a častokrát je pod veľkým tlakom. Obžalovaný v týchto chvíľach skôr očakával jej podporu a pochopenie, ako plný byt cudzích ľudí a výčitky, že je zavretý v pracovni a nezdieľa s nimi spoločný priestor. Výčitka, že nemali auto sa v kontexte všetkých uvedených povinností, ktoré mal obžalovaný, javí skôr ako dôkaz o absolútnom sebectve poškodenej než ako dôkaz o jej týraní.

2. Poškodená evidentne klamala aj pokiaľ išlo o tvrdenie, že jej obžalovaný bránil v kontakte s rodinou a priateľmi. Z výpovede poškodenej jednoznačne vyplýva, že jej rodičia ju pravidelne navštevovali. Hneď po pôrode dieťaťa bola matka poškodenej v ich spoločnej domácnosti dva mesiace. Rodičia pravidelne poškodenú navštevovali a to aj bez vedomia alebo proti vôli obžalovaného. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z výpovedi nielen poškodenej, ale aj ostatných svedkov. Napríklad sv. D.D. uviedla, že poškodená pravidelne, každý večer skypovala so svojimi rodičmi a úplne bežne telefonovala bez akýchkoľvek obmedzení.
Pokiaľ ide o kontakty s kamarátkami upriamujeme pozornosť na výpoveď poškodenej, ktorá netvrdí, že ku kamarátkam nemohla chodiť, ale že k ním musela chodiť autobusom a nemohla u nich prespávať. Ku kamarátkam mala podľa jej slov chodiť tak dva krát do roka. Podľa výpovedí svedkýň tri- štyrikrát do roka. Tých kamarátok však bolo minimálne osem. To znamená, že minimálne šestnásť až tridsaťdvakrát do roka odchádzala za kamarátkami a minimálne v rovnakej frekvencií tieto kamarátky navštívili poškodenú. Pri takejto frekvencií návštev nie je možné hovoriť o sociálnom týraní formou obmedzovania jej kontaktov so spoločnosťou. Paradoxne vyznieva tvrdenie poškodenej o sociálnom týraní, keď je schopná navrhnúť súdu vypočuť osem svojich kamarátok, ktoré mali navštevovať ich domácnosť a mali mať vedomosť o ich vzťahu. Ak teda bola sociálne týraná, kde sa zobralo to množstvo kamarátok? Ak skutočne bola obmedzovaná v sociálnych kontaktoch, odkiaľ vedeli svedkyne o živote tejto rodiny? O nepravdivosti tohto tvrdenia svedčí aj výpoveď sv. D.D., ktorá uviedla, že poškodená dennodenne skypovala so svojimi rodičmi a telefonovala úplne bežne. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj sv. J.D., ktorý na návštevách syna v B. mal možnosť túto skutočnosť vidieť. Menovaný svedok rovnako potvrdil, že rodičia poškodenej chodili na návštevu k nim veľmi často a zasahovali do ich rodinného života.
Na problém sociálneho týrania je podľa obhajoby potrebné sa pozrieť aj z uhlu pohľadu obžalovaného. On bol zodpovedný za finančné zabezpečenie rodiny. V byte, kde žili mal zriadenú aj kanceláriu a to najmä z toho dôvodu, aby mohol byť s deťmi a pomáhať poškodenej. Pokiaľ však potreboval pracovať potreboval k tomu určitý pokoj. Tento moment bol poškodenou absolútne ignorovaný. Všimnime si jej výpoveď, v ktorej tvrdí, že obžalovaný povedal, že kamarátky aj s deťmi vojdú dnu až keď doje a preto museli čakať pred bránou bytového domu. Táto výčitka poškodenej voči obžalovanému nesvedčí o týraní poškodenej, ale o jej absolútnom nezáujme o obžalovaného. Obžalovaný pri svojej práci bol častokrát vyrušovaný návštevami nielen zo strany rodičov, ale aj kamarátkami poškodenej a to napriek tomu, že niekoľko svedkov potvrdilo, že pracoval od rána do večera, jeho práca v oblasti IT bola psychicky náročná a celých osem rokov bol samoživiteľom rodiny.

3. Tvrdenie poškodenej, že by obžalovaný mal na ňu pred deťmi kričať nenašlo oporu v žiadnom dôkaze. Práve naopak z Návrhu na založenie Ad Acta, ktorý bol ako listinný dôkaz založený do spisu jednoznačne vyplýva, že poškodená pred príslušníkmi polície uviedla, že obžalovaný na ňu pred deťmi nikdy nekričal.

4. Časti skutkovej vety obžaloby, ktoré sa mali dotýkať psychického násilia a to v podobe nadávok, ponižovania, výčitiek zostali len v rovine tvrdenie proti tvrdeniu a v konkrétnom, relevantnom dôkaze nenašli žiadnu oporu. V tejto súvislosti však žiadame súd, aby zobral do úvahy to, že manželstvo poškodenej a obžalovaného trpelo nespokojnosťou na strane obidvoch. Predstavy poškodenej o určitej životnej úrovni obžalovaný nevedel naplniť. Ani pri desať hodinovom pracovnom čase nedokázal zarobiť také množstvo peňazí, ktoré by postačovalo na zaplatenie úveru za byt pri B., náklady spojené s bývaním, stravu, oblečenie, hygienické potreby pre päťčlennú rodinu, dozariaďovanie bytu, prostriedky na cestovné vrátane ciest z Prahy na Slovensko. Pokiaľ si predstavíme, že obžalovaný zobral na seba po dobu ôsmich rokov zodpovednosť za finančný chod rodiny len preto, aby poškodená mala vytvorené podmienky pre graviditu a následne pre výchovu ich detí a na druhej strane sa stretával len s jej nespokojnosťou, prejavmi nedôvery a tým, že všetky záležitosti riešila len s rodičmi alebo kamarátkami, vyčítala mu nedostatok peňazí a nedostatok času, ktorý s ňou trávi je ľudsky pochopiteľné, že aj obžalovaný pociťoval v tomto manželstve určité sklamanie a frustráciu, čo nevyhnutne muselo viesť ku konfliktom. Pokiaľ sa v týchto situáciách objavili výčitky alebo nadávky, boli zaznamenané z obidvoch zúčastnených strán, čo vylučuje formu psychického týrania. Podľa znalca o psychické týranie nikdy nemôže ísť v situácií, kedy dochádza k strate kontroly v konfliktnej interakcii, kde si partneri presadzujú svoje záujmy.
Obhajoba sa domnieva, že neschopnosť obžalovaného vyhovieť náročným predstavám poškodenej nie je možné vyhodnotiť ako psychické týranie, pretože jeho podmienkou je, že k útokom dochádza mimo hádok a bez konkrétneho cieľa niečo riešiť.
Pokiaľ ide o vyprodukované dôkazy svedkýň, ktoré boli kamarátkami poškodenej, ponechávam na zváženie súdu ich pripustenie do rámca dôkazov a to s poukazom na už skôr prednesu argumentáciu. Nad rámec tejto úvahy však poukazujem na to, že uvedené svedkyne vypovedali o následkoch, ktoré mali pozorovať na poškodenej. Išlo o údajné chudnutie, vystresovanie, požičiavanie si peňazí a podobne. Tieto následky svedkyne pripísali psychickému týraniu napriek tomu, že nie sú odborníčky, poškodenú nevyšetrovali a nemohli mať vedomosť o pôvode a príčinách vzniku týchto následkov.
Je nesporné, že táto mladá rodina sa ocitla v zložitej situácií. Starať sa o tri malé deti, byť pod finančným tlakom a v cudzom prostredí je náročné a predstavuje to veľkú psychickú záťaž, ktorá mohla spôsobovať určitý stres a diskomfort poškodenej. To však neznamená, že diskomfort, ktorý pociťovala poškodená bol vyvolaný konaním obžalovaného, pretože táto záťaž doliehala aj na neho a aj on pociťoval problémy pri hľadaní riešení a vyrovnávaní sa s celou situáciou.
V súvislosti s hodnotením dôkazov o psychickom týraní žiadam súd, aby zobral do úvahy, koľkokrát sa v tomto procese preukázalo, že poškodená nehovorí pravdu, veci zveličuje, dramatizuje a to len za účelom poškodiť obžalovaného. Jasným príkladom jej neprimeranej dramatizácie boli skutočnosti uvádzané vo vzťahu k fyzickému násiliu.

5. Fyzické násilie prezentované poškodenou malo byť spôsobené jej silným stisnutím ruky v oblasti bicepsu. Ku konfliktu došlo pri nahrávaní obžalovaného poškodenou za účelom zabezpečenia si dôkazu. Incident bol predmetom priestupkového konania na Mestskom úrade v K., odbor občianskych záležitostí a právoplatným rozhodnutím, ktoré je založené v spise bolo konanie zastavené. Napriek tejto skutočnosti bola uvedená epizóda odprezentovaná poškodenou na pojednávaní so silným emočným prežívaním a je ustavične podsúvaná ako fyzický útok. Týmto sa poškodená snaží podprahovo dosiahnuť , aby bol obžalovaný vnímaný ako násilník a spĺňal kritéria tyrana. Predmetná zveličená polopravda je následne podsunutá aj k dieťaťu, keď podľa znalkyne Dr. R., dieťa z tohto incidentu utrpelo traumu, hoci samotný konflikt vôbec nevidelo. Takáto účelová dramatizácia udalostí sa objavila vo výpovedi poškodenej na viacerých miestach a celkom očividne sa preukázala pri opise foriem ekonomického týrania.

6. Pokiaľ ide o ekonomické týranie poukazujeme na listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že poškodená jednak mala dispozičné právo k účtu obžalovaného, pravidelne z neho vyberala peniaze alebo z neho platila, prostredníctvom mailov si objednávala hračky a oblečenie pre deti cez internet, ktoré obžalovaný obratom e-mailom akceptoval. Z výpovedi jednotlivých svedkov vyplynulo, že poškodená platila v obchode platobnou kartou a nemala v zásade problémy s nákupmi. Pokiaľ sa vyskytli prípady, kedy sa jej prostredníctvom platobnej karty nepodarilo zaplatiť nákup, bolo to spôsobené nedostatkom finančných prostriedkov na účte. Z výpovede sv. S., ktorá vypovedala pred Obvodným súdom pre B. vyplynulo, že pokiaľ sa stalo, že poškodená nemohla prevziať nákup pre nedostatok finančných prostriedkov na karte, nechala ho v obchode a obžalovaný sa tam večer po práci zastavil, vyplatil nákup a zobral ho domov. Áno, pri finančnej náročnosti chodu päťčlennej rodiny a jednom príjme sa stalo, že peniaze chýbali. Za hospodárenie v domácnosti však zodpovedajú obidvaja manželia a majú konať tak, aby sa v štandardnom režime do debetu nedostávali. Z výpovede napríklad sv. M., ktorá vypovedala na OS B. však vyplynulo, že poškodená nerešpektovala zásadu rovnosti výdavkov a príjmov. Bola schopná na nákup v Tescu si požičať peniaze od menovanej svedkyne a to napriek tomu, že sa mala obžalovaného báť a napriek tomu, že si s ním nedohodla spôsob vrátenia dlhu. Nestarala sa akým spôsobom sa debet vyrovná ani ju netrápilo, či s tým obžalovaný súhlasí.
Poškodená vnímala rodinnú finančnú situáciu ako tyranizujúcu aj preto, že nemali auto, nemali zariadenú detskú izbu, nemali niekedy zaplatené všetky šeky načas, za čo sa ona hanbila. Tieto skutočnosti vnímala ako jej osobné ekonomické týranie. Z výpovedí niekoľkých svedkov napríklad D.D. a J.D. vyplynulo, že obžalovaný pracoval viac ako bežný muž. Pracoval v banke, mal vlastnú firmu, pracoval dlho do noci a jeho snahou bolo zabezpečiť rodinu tak, aby mali všetko. Podľa ich výpovedí bol byt obžalovaného a poškodenej zariadený nadštandardne, čo vyplýva aj z fotografií, ktoré sú založené v spise. Napriek tomu, poškodená sa cítila týraná, lebo nemali zariadenú detskú izbu. Výslovné klamstvo vo výpovedi poškodenej bolo preukázané pri jej tvrdení, že ju obžalovaný nechával bez peňazí pri jeho odchode na služobné cesty. V tejto súvislosti sme súdu predložili letenky, ktorými sme preukázali konkrétne časy niektorých ciest a zároveň výpisy z účtu, z ktorých bolo zrejmé, že poškodená platila rôzne nákupy práve z týchto účtov a v časoch, kedy bol obžalovaný na služobnej ceste. Týmto dôkazom bolo preukázané, že výpoveď poškodenej je úplne účelová. Rovnako poškodená nehovorila pravdu, keď tvrdila, že jej obžalovaný obmedzil výber na 1000 CZK. Z predložených bankových výpisov je zrejmé, že tieto výbery boli opakovane niekoľko násobne vyššie. To, že sa obžalovaný snažil o zabezpečenie určitého komfortu v rodine nakoniec dosvedčuje aj to, že po narodení dieťaťa mala poškodená opatrovateľku, ktorá jej pomáhala v domácnosti. O tejto skutočnosti nachádzame dôkaz v spise na č.l. 645.
Obraz ženy, ktorá nemá prístup k peniazom sa poškodená snažila vytvoriť paušálne pred každým, kto mohol podať svedectvo v jej prospech. Túto tému nachádzame v takmer každej výpovedi tých svedkov, ktorých navrhla splnomocnenkyňa poškodenej, hoci z listinných dôkazov vyplýva, že to nie je pravda. Aj tieto časti svedeckých výpovedí dokazujú, že poškodená sa na proces pripravovala cieľavedome a dlhodobo. Ovplyvňovala svojim správaním jednotlivých svedkov tak, aby vzbudzovala dojem týranej ženy a zabezpečila si touto pózou rodičovskú výhodu pred obžalovaným.

7. Rovnako, ako v prípade preukazovania fyzického násilia, tak aj v prípade odpojenia internetu zneužila poškodená jediný prípad, kedy obžalovaný odpojil poškodenú od internetového pripojenia z dôvodu narastania účtu za túto službu a nie z dôvodu snahy o jej izoláciu. V rozpore s tvrdením poškodenej o jej nemožnosti používať internet sú internetové objednávky tovaru a objednávkové maily, ktoré sú založené v spise, výpovede svedkov, ktorý potvrdzujú, že poškodená pravidelne dennodenne komunikovala cez skype a mobilným telefónom so svojou rodinou a podobne.

K obrazu týranej ženy

Aký je obraz týranej ženy nachádzame v ZP znalca. Medzi základné charakteristiky takejto ženy nesporne patrí strata schopnosti sa brániť. Týraná žena je nápadná svojou ústretovosťou a nezvyčajnou snahou vyhovieť tyranovi. V dôsledku naučenej bezmocnosti postupne stráca aj schopnosť prejaviť hnev. Tyrana považuje za takmer dokonalú bytosť, ktorá všetko vie a vie si všetko zistiť. Z tohto dôvodu obeť považuje za úplne zbytočné niečo pred násilníkom skrývať alebo utajovať. Týraná osoba je utiahnutá, bez sebavedomia, ktorá sa obviňuje z každého neúspechu a konfliktu v rodine. Nie je schopná preniesť zodpovednosť za konflikt na inú osobu ako na seba. Rola tyrana a obete je nemenná, pričom k násiliu nesmie dochádzať v rámci afektívnej reakcie na konflikt medzi partnermi.

Pokiaľ si pozrieme jednotlivé charakteristiky týranej ženy a porovnáme ich s tým, čo sme sa o poškodenej dozvedeli z vykonaného dokazovania, je zrejmé, že poškodená z role týranej ženy úplne vypadáva.

Tým, že sa týraná žena hanbí a viní seba z toho, že nezvláda partnerský vzťah, nezveruje sa nikomu o svojom probléme. Poškodená sa kamarátkam a neskôr aj rodičom zverovala. Títo ľudia jej dokonca podľa jej slov pomáhali, radili jej ako si má zabezpečiť dôkazy, poskytovali jej aj právne rady. Táto časť výpovede poškodenej jednoznačne preukazuje, že v danom prípade išlo o cielenú prípravu procesu, ktorého zmyslom malo byť odstránenie obžalovaného z role rodiča a nie riešenie týrania. Z výpovede znalca na HP vyplýva, že pokiaľ psychológovia nachádzajú prípady, keď tzv. týrané osoby vo svojom sociálnom priestore tak bližšom ako vzdialenejšom chodia od osoby k osobe a všade rozprávajú, aké sú týrané, tak tento znak je v zásadnom rozpore s rolou týranej osoby.

Podľa obrazu týranej ženy táto nevie, že to čo sa deje je týranie. Ona to považuje za normálne a pokiaľ si uvedomuje, že sa deje niečo, čo jej nie je príjemné, vinní z toho seba. Poškodená na otázku obhajoby odpovedala, že si uvedomovala, že ju obžalovaný týra a dokonca sa ho mala otvorene opýtať, prečo ju týra. Presne opisovala epizódy, ktoré považovala za prejavy týrania a podrobne sa vyjadrovala k jeho jednotlivým formám. Toto je z pohľadu obrazu týranej ženy absolútne neprípustné, pretože podľa Dr. Čírtkovej, pravá obeť nedáva podrobné opisy procesov týrania, nedokáže sa podrobne zaoberať mechanizmami týrania, preberať ich so známymi, priateľmi, rodinou.

Poškodená opísala priebeh ich hádok nasledovne: „prebiehalo to tak, že on mi najprv niečo vyčítal, vyrozprával sa, keď som chcela reagovať, nedal mi odpovedať, skákal do reči až som vybuchla, nahlas som začala kričať, načo on reagoval slovami, že som hysterická, že vrieskam, že sa so mnou nedá rozprávať, on presne vedel, ako ma má vyprovokovať“.
Z uvedeného opisu vidíme, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo ku konfliktným situáciám, v ktorých si partneri presadzovali svoje záujmy. Napriek tomu, že sa v týchto hádkach poškodená cítila ako slabšia a možno aj porazená, nejde podľa vyjadrenia znalca o prejav týrania, nakoľko za domáce násilie nie je možné považovať typické afektívne správanie, ktoré sa deje v stave silného emocionálneho rozrušenia. Navyše z opisu hádky je zrejmé, že poškodená má zachovanú schopnosť sa brániť, ale aj prejaviť hnev, čo je ďalšia zo skutočností, ktorá ju vylučuje z role obete.

Podľa znalca za nutnú podmienku domáceho násilia je možné považovať existenciu trvalej a nemennej diferenciácie rolí na ohrozenú osobu (obeť) a násilnú osobu (páchateľa) (Čírtková, 2008). Ani z uvedeného pohľadu nie je možné vidieť v poškodenej obeť, nakoľko bola schopná nielen sa brániť, ale dokonca aj latentne útočiť a to veľmi silným a pre obžalovaného citlivým spôsobom.
Tieto jej ataky sa prejavovali nielen v oblasti úpravy práv a povinností k maloletým deťom napríklad tým, že zmarila stretávanie sa otca so svojimi deťmi, inštruovala učiteľky v materskej škole, aby ju volali, keď príde otec pre deti, zmenila trvalý pobyt detí bez vedomia a súhlasu otca, zorganizovala vysťahovanie sa z bytu a odchod detí z Čiech na Slovensko v neprítomnosti obžalovaného, ale jej útoky sa prejavovali aj v organizovaní návštev svojich rodičov a kamarátok v spoločnom byte s obžalovaným.
Poškodená napriek tomu, že jej obžalovaný prejavil svoj nesúhlas s návštevou rodičov, presadila si svoj záujem, rodičia prišli na návštevu a zotrvali v ich byte niekoľko dní a to aj v takých vyhrotených situáciách, kedy obžalovaný výslovne uviedol, že si túto návštevu neželá. Za významné narušenie asymetrickosti rolí obete a páchateľa je možné považovať aj to, že v opísanej situácií obžalovaný ustúpil a odišiel bývať do hotela len preto, aby zabránil konfliktu s rodinou poškodenej, trpel vykonávanie úprav a opráv v ich spoločnom byte zo strany otca poškodenej bez toho, aby si to prial, odsúhlasil to alebo dokonca aby o týchto zásahoch vopred vedel.
Taktiež vo vzťahu ku kamarátkam poškodenej je možné vidieť presadzovanie si záujmov poškodenej proti vôli obžalovaného. Poškodená uviedla (zvukový záznam z XX.XX.XXXX, čas 11:35-11:50), že kamarátky mohli prísť len vo vymedzenom čase a keď prišli skôr, museli čakať, lebo obžalovaný povedal, že: „teraz ide jesť a nebude sa na neho nikto dívať“. Podľa poškodenej sa to stalo viackrát, čo je dôkazom toho, že návštevy poškodená prijímala aj bez vedomia a proti vôli obžalovaného, čo je v príkrom rozpore s tým, že obeť sa svojho tyrana bojí, snaží sa mu vo všetkom vyhovieť a je voči jeho požiadavkám absolútne ústretová.
Podľa znalca tam, kde dochádza k striedaniu presadzovania svojich záujmov, resp. útokov v akejkoľvek podobe je domáce násilie z podstaty veci vylúčené. Za presadzovanie si záujmov zo strany poškodenej je možné považovať aj zriadenie si vlastného účtu, bez dispozičného práva obžalovaného. K tomuto poškodená uviedla, že: „si zriadila účet a nedala dispozičné právo k tomuto účtu preto, že chcela mať istotu, že jej prídu tie peniaze a keď vyplatí základné položky, bude ona disponovať s týmito peniazmi“. Podľa menovaného znalca takéto konanie poškodenej je v rozpore s extrémnou snahou obete vyhovieť tyranovi a zároveň je prejavom presadzovania si vlastných záujmov, čo opätovne diskvalifikuje poškodenú z role týranej ženy.
Schopnosť poškodenej sa brániť a to až na úrovni bojovania za svoje záujmy potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa K., keď na HP uviedla, že poškodená postupne je v pozícií keď bojuje a všetko namieta.

Keďže podľa psychológov obeť nie je schopná od svojho tyrana odísť stojí za povšimnutie rozhodnutie poškodenej opustiť obžalovaného, zorganizovať si odsťahovanie v jeho neprítomnosti a zabrániť mu v pravidelnom styku s deťmi. Aj rozhodnutie opustiť obžalovaného je dôkazom toho, že v danom prípade išlo o konflikt rodičov a manželov, ktorého riešenie sa poškodená snažila nájsť za pomoci orgánov činných v trestnom konaní prostredníctvom trestného práva. Podľa znalca týraná osoba nie je schopná opustiť tyrana, zotrváva v závislosti od neho, čo je jeden najzávažnejších dôsledkov reálneho týrania.

K ZP, ktorý vypracovala znalkyňa Mgr. L.L. a ktorá bola vypočutá na HP uvádzame, že zistenia znalkyne o prejavoch, ktoré by mali zapadať do obrazu týranej osoby nekorešpondujú so skutočnosťami objasnenými dokazovaním.
Podľa znalkyne poškodená mala vykazovať stratu schopnosti orientovať sa, mala mať pocit, že situáciu nevie efektívne riešiť, mala byť vyhorená, prežívať pocit strachu z obžalovaného.
Uvedené zistenia sú v rozpore s tým, čo bolo v rámci dokazovania preukázané. Vieme, že poškodená si nahrávala obžalovaného za účelom zabezpečenia dôkazov proti nemu, kontaktovala sa s kamarátkami a radila sa s nimi ako má postupovať, prijímala dokonca právne rady, ako sa jej situácia dá riešiť. Vieme, že bez vedomia a súhlasu obžalovaného odhlásila deti z trvalého pobytu, inštruovala učiteľky v škôlke, ako sa majú chovať k obžalovanému a nakoniec odišla zo spoločnej domácnosti. Môže žena, ktorá je schopná podniknúť uvedené kroky, mať pocit, že nevie situáciu riešiť alebo ide o predstieranie bezmocnosti a neschopnosti zvládnuť situáciu? Na otázku smerujúcu k vysvetleniu rozporov medzi zisteniami znalkyne a skutočnosťou bolo znalkyňou uvedené, že: “psychologický posudok nie je 100% odpoveďou, že sa skutok stal alebo nie, hovorí o tom, že vysvetľuje reakciu osoby, čiže áno, môže byť. Žiaden psychologický posudok nie je 100%“.
K jej pocitu strachu z obžalovaného stačí uviesť len niekoľko príkladov. Bola to opäť poškodená, ktorá rozhodovala o tom, či jej rodičia prídu alebo neprídu na návštevu. Jej otec sa radil s ňou kde umiestni obrazy bez toho, aby mal potrebu sa obžalovaného opýtať, či to on chce alebo nie. Poškodená si pozývala kamarátky, hoci vedela, že to obžalovaného vyrušuje. Je možné, že takto koná žena, ktorá má z muža strach? Kde sa stratila snaha týranej ženy vo všetkom mužovi vyhovieť, byť absolútne ústretovou tak, ako to vyžaduje obraz týranej ženy?

Záver

S ohľadom na všetky doposiaľ uvedené skutočnosti navrhujeme, aby bol obvinený v zmysle ust. § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený, nakoľko skutok nie je trestným činom.